Dvomi hlavnými druhmi vlnenia sú: mechanické vlnenie, ktorého šírenie závisí od látky, a elektromagnetické vlnenie, ktoré na šírenie látku nepotrebuje.
Napriek tomu, že všetky vlny fungujú na princípe „prenosu energie bez prenosu látky“, tvoria veľkú rodinu, v rámci ktorej môžeme jednotlivé typy vlnenia identifikovať podľa rôznych fyzikálnych vlastností. Dvomi hlavnými druhmi vlnenia sú: mechanické vlnenie, ktorého šírenie závisí od prechodu cez látku, a elektromagnetické vlnenie, ktoré na šírenie látku nepotrebuje.
Príkladom prvého typu je, že ak zabrnkáme po napnutej gumičke, rozvibrujeme ju, čím vzniknú mechanické vlny, ktoré sa budú šíriť cez gumu.
Ešte univerzálnejším príkladom je zvuk spôsobený mechanickým vibrovaním materiálu, ktorý sa šíri vzduchom a vodou. Takzvané akustické vlny sa jednoducho používajú, upravujú a „tvarujú“. Keď rozprávame, kričíme alebo šepkáme jedným či druhým smerom, akákoľvek zmena spôsobí zmenu dĺžky a amplitúdy vlnenia a frekvencie jeho šírenia.
elektromagnetické vlnenie (OEM)
Aj elektromagnetické vlny (známe aj ako elektromagnetické polia alebo OEM) tvoria rozmanitú skupinu. Podľa frekvenčných pásem ich možno rozmiestniť na elektromagnetickom „spektre“. Smeruje od najnižších frekvencií (napríklad v elektrickom vedení) po najvyššie (ÚV žiarenie, röntgenové žiarenie, gama žiarenie). Medzi nimi sa nachádza rádiové vlnenie (rádiové frekvencie), teda vlnenie bežne prezentované a používané v telekomunikačných službách, a svetlo. Všetko, čo vidíme voľným okom, sa prenáša prostredníctvom OEM, ktorého frekvencia zodpovedá „viditeľnej“ časti spektra.
Čím sa OEM líši od akustického vlnenia? OEM sa bez pomoci šíri veľkou rýchlosťou na obrovské vzdialenosti (rovnako ako svetlo z hviezd) a prechádza cez prázdny priestor aj cez niektoré materiály.
nepleťte si ionizujúce a neionizujúce žiarenie
Frekvencia vlnenia odzrkadľuje aj množstvo energie, ktoré dokáže preniesť. Pri veľmi vysokých frekvenciách, vysoko nad viditeľným spektrom, je množstvo energie také veľké, že dokáže meniť štruktúru materiálov, cez ktoré prechádza, napríklad zmeniť molekulu, uvoľniť z atómu elektrón a zmeniť ho na ión. Túto kategóriu vlnenia poznáme aj pod názvom „ionizujúce žiarenie“ a pri dlhodobom vystavení môže ohroziť zdravie.
Preto sa neodporúča tráviť veľa času pod ultrafialovým žiarením v soláriách a operátori zdravotníckych zobrazovacích zariadení sa pred röntgenovým žiarením ukrývajú za monitormi a olovenými doskami. Žiadne vlnenie pod hranicou viditeľného spektra (najmä rádiové vlnenie) na druhej strane neprenáša dosť energie na to, aby porušilo atómové ani molekulárne väzby.
početné možnosti využitia
Každé frekvenčné pásmo má svoje využitie. Uvádzame niekoľko príkladov.
Nízke a veľmi nízke frekvencie (pod úrovňou 50 KHz) sa používajú na komunikáciu medzi ponorkami (hydrofón) či v detektoroch kovov a prechádzajú cez elektrické vedenie.
Úrovne približne od 100 do 300 kHz tvoria na spektre rádiofrekvenčné pásmo vyhradené pre telekomunikačné služby: rádio, televíziu, radary, bezdrôtové telefóny, mobilné telefóny, siete Wi-Fi…
Infračervené vlny sa používajú v diaľkových ovládačoch, zariadeniach na nočné videnie či vo vykurovacích zariadeniach, napríklad v lampách v umelých liahňach.
Ak sa dodržia striktné bezpečnostné pravidlá, dá sa využiť aj ionizujúce žiarenie. Ultrafialové svetlo je napríklad základným prvkom rozmanitých druhov zariadení, ako sú soláriá, detektory falošných bankoviek či niektoré prístroje na sekvenovanie DNA. Röntgenové žiarenie sa používa v medicíne pri rádioskopii, ale aj na zaistenie bezpečnosti verejných priestranstiev (skenovanie batožiny) a v priemysle, kde slúži hlavne na kontrolu súčiastok v metalurgii. Gama žiarenie má napokon viaceré použitia v medicíne pri zobrazovacej diagnostike (scintigrafii) a liečbe (rádioterapii).
