5G a zdravie

Predstavuje sieť 5G riziko pre zdravie?

Sieť 5G používa známe frekvenčné pásma, ku ktorým vydali svoje stanoviská aj úrady verejného zdravotníctva.

Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zahŕňajú prahové expozičné hodnoty 0 až 300 GHz. Zo záverov WHO vyplýva, že sa nezistil škodlivý vplyv na zdravie v prípade expozície bezdrôtovým sieťam a v prípade ich používania, ak je táto expozícia v rámci odporúčaných limitov.

Medzinárodné aj národné úrady verejného zdravotníctva sa zhodujú v tom, že rádiové frekvencie používané telefónnymi systémami sú neškodné, ak sa dodržiavajú prahové hodnoty definované WHO. Stanoviská 17 úradov verejného zdravotníctva týkajúce sa siete 5G

V Európe vydal svoje stanovisko Vedecký výbor pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká (SCHEER) už vo februári 2015:

„Vzhľadom na aktuálne vedecké výsledky nebol zistený žiaden škodlivý vplyv na zdravie, ak sa expozícia zachová v rámci limitov stanovených v platných normách

ICNIRP (Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením) aktualizovala svoje odporúčania a 11. marca 2020 zobrala do úvahy aj sieť 5G a potvrdila hraničné hodnoty pre pracovníkov a verejnosť pre frekvencie, ktoré operátori aktuálne využívajú:

Aké sú zákonné prahové hodnoty pri expozícii verejnosti rádiovým vlnám vysielaným anténami siete 5G?

Prahové hodnoty platné v mnohých krajinách Európy pri expozícii verejnosti rádiovým vlnám vysielaným mobilnými telefónnymi systémami ‒ ktorých súčasťou je sieť 5G ‒ predstavujú prahové hodnoty odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou. Platia pre všetky zariadenia a služby, ktoré vysielajú rádiové vlny.

  • Pri sieti 5G je prahová hodnota 39 V/m až 700 MHz a 61 V/m až 3,5 GHz a 26 GHz.

Pri mobilných zariadeniach 5G sú zákonné hraničné hodnoty rovnaké ako pri 2G, 3G, 4G: SAR nižšia ako 2 W/kg.

Prahové hodnoty zostávajú nezmenené aj po zverejnení odporúčaní.

Ako sa tieto prahové hodnoty kontrolujú?
Svetové normy týkajúce sa metodológie merania expozície sieti 5G zverejnila IEC (Medzinárodná elektrotechnická komisia). Sú to referenčné normy a sú aplikované rôznymi krajinami, ktorých sa týka sieť 5G.

ICNIRP (Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením) definuje hraničné prahové hodnoty, WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) pracuje na odporúčaniach týchto hraničných hodnôt. V Európe sú pre verejnosť odporúčané od roku 1999 a v tejto súvislosti bola zverejnená aj smernica pre pracovníkov. Vo Francúzsku boli legislatívne uznané vyhláškou z 3. mája 2002.

Tieto hraničné prahové hodnoty pravidelne kontrolujú z vedeckého hľadiska úrady verejného zdravotníctva, ako napríklad SCHEER (Vedecký výbor Európskej únie pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká) alebo ANSES (fr).

Normalizačné orgány:

definujú metódy merania.

Kontrola expozície rádiovým vlnám sa vykonáva na národnej úrovni, pokiaľ ide o antény. Vo Francúzsku ju vykonáva ANFR (Národná agentúra pre frekvencie).

V prípade mobilných zariadení dodávatelia merajú špecifickú mieru absorpcie (SAR), ktorá sa musí nachádzať v návodoch na používanie, a v niektorých krajinách, ako vo Francúzsku, kontrolu SAR zabezpečuje ANFR naslepo v obchodoch.

CIRC-OMS zaradila RF (rádiové frekvencie) do kategórie látok s možnými karcinogénnymi účinkami na človeka. Čo si myslíte o sieti 5G?
CIRC OMS zaradila rádiové frekvencie, ktorých súčasťou je aj sieť 5G, do kategórie látok s možnými karcinogénnymi účinkami na človeka, čo zodpovedá kategórii, pri ktorej nebolo karcinogénne riziko dokázané ani úplne vylúčené. Do tejto kategórie patria mnohé iné látky vrátane napríklad nakladaných uhoriek alebo aloe vera… V dôsledku toho je potrebné sa na toto zaradenie pozerať globálne.

Jediné úradmi verejného zdravotníctva odporúčané opatrenia v rámci používania sa týkajú intenzívneho používania mobilných telefónov pri uchu, bez ohľadu na používanú technológiu (2G, 3G, 4G, 5G). Patrí sem dobre fungujúca mobilná telefónna sieť s kvalitným rýchlym pripojením, ako aj optimalizácia mobilných telefónov na najnižšie možné žiarenie.
Spoločnosť Orange zverejnila opatrenia týkajúce sa používania na stránke.

Niektorí vedci žiadajú moratórium na sieť 5G. Je to potrebné?
Od ohlásenia rozvoja siete 5G sa vynárajú námietky týkajúce sa neistoty v súvislosti s vplyvom siete 5G na zdravie. Ich argumenty sa týkajú rakoviny, neurologických ochorení, reprodukcie, elektrocitlivosti, pohodlia a pod. Nie sú novinkou a predkladali sa už aj pri sieti 2G, 3G aj 4G od 90. rokov. Všetky tieto argumenty sa brali do úvahy v mnohých veľmi významných štúdiách a zamietla ich väčšina národných aj medzinárodných úradov verejného zdravotníctva.

Predstavujú milimetrické vlny 5G (26 GHz) riziko pre zdravie?

Frekvencie pásma 26 ‒ 28 GHz, ktoré sa používajú pri sieti 5G, patria medzi milimetrické vlny. Umožňujú rýchlejší prenos a slabšiu latenciu.

V súčasnosti tieto frekvencie nie sú v Európe dostupné, a teda sa nepoužívajú na komerčné účely. 

Toto frekvenčné pásmo sa už zohľadnilo v správach a stanoviskách úradov verejného zdravotníctva a v nariadeniach o rádiových vlnách v Európe aj vo Francúzsku.

Prahová expozičná hodnota, ktorá sa nesmie prekročiť, je 61 V/m. Medzinárodné a národné úrady verejného zdravotníctva sa domnievajú, že v prípade expozície pod túto prahovú hodnotu nehrozí žiadne zdravotné riziko.

Toto frekvenčné pásmo nie je nové a používa sa aj pri iných službách, ktoré sú znázornené na ANFR schéme frekvencií.

V databáze WHO sa nachádza viac ako 350 štúdií o týchto frekvenčných pásmach. V súvislosti s budúcimi frekvenciami siete 5G sa realizovalo mnoho štúdií, ktorých cieľom boli iné použitia využívajúce tieto frekvencie, ktoré ich používajú už niekoľko desaťročí s výkonnostnými úrovňami oveľa vyššími ako sú úrovne mobilných telekomunikačných systémov. Nebol zistený žiaden vplyv na zdravie spôsobený expozíciou intenzitám súvisiacich s mobilnými komunikačnými systémami.

Avšak je potrebné uviesť, že niektoré úrady verejného zdravotníctva, medzi ktoré patrí ANSES vo Francúzsku či BFS v Nemecku, odporúčajú pokračovať vo výskumoch zameraných na tento frekvenčný rozsah, najmä v telekomunikačnom priemysle

 

Predstavujú malé antény 5G (26 GHz) riziko pre zdravie?
Tieto malé antény nepredstavujú riziko pre zdravie, pretože expozícia, ktorú generujú, je nižšia ako stanovená prahová hodnota (61 V/m). Majú výkonnosť porovnateľnú s výkonnosťou prístupových bodov k službám Wifi (niekoľko mw). Nie je potrebné prijímať žiadne špecifické opatrenia.
V súčasnosti sú veľmi málo rozšírené, pretože pásma 26 GHz nie sú v Európe dostupné.

Sieť 5G bude využívať aktívne antény s variabilnými zväzkami (alebo adaptívne antény). O čo ide? Už sa používajú? Kontroluje sa ich vplyv na zdravie a životné prostredie?
Všetky antény mobilných telefónnych systémov musia dodržiavať predpisy platné v oblasti expozície vlnám. To isté platí aj pre novú generáciu antén nazývaných „adaptívne antény“ alebo „aktívne antény s variabilnými zväzkami“.
Sú schopné cielene a na vyžiadanie nasmerovať efektívny vyžiarený výkon na používateľov. Majú dve výhody: na jednej strane eliminujú nadbytočné vlny v okolí používateľov a na druhej strane efektívnejšie používajú energiu, lepšie sa zameriavajú na základné využívanie.

Antény sú schopné vyhľadať mobilné zariadenie za účelom zistenia optimálneho smeru pri poskytovaní služieb zákazníkom. Sieť v žiadnom momente „nepozná“ polohu telefónu, ale vie, ktorým smerom s ním má komunikovať. V dôsledku toho bude sieť 5G presnejšia a menej difúzna.
Vo Francúzsku nastavenia a zavedenie tejto novej technológie vykonávajú operátori počas testov realizovaných v mestách, na ktorých dohliada ANFR (Národná agentúra pre frekvencie). Antény sú rozmiestnené s vyšším bezpečnostným faktorom týkajúcim sa expozície, aby sa dodržalo pravidlo prevencie. Táto nová generácia aktívnych antén rovnako ako aj všetky antény mobilných telefónnych systémov dodržiavajú, samozrejme, predpisy v oblasti expozície vlnám.