ako funguje mobilná sieť?
Mobilná sieť sa skladá zo siete vysielačov (základných staníc), pričom každý z nich pokrýva vyhradené územie (bunku) a komunikáciu odosiela až do zariadení používateľov vo forme rádiových vĺn.
Mobilná komunikácia sa riadi všeobecnou zásadou telefonovania: prepojiť dvoch používateľov na diaľku cez sieť operátora, ktorý si účtuje poplatky za používanie služby. Na rozdiel od pevnej linky však konečné spojenie nie je zabezpečené cez medené káble ani optické vlákna, ale prostredníctvom rádiových vysielačov. Mobilný telefón používateľa komunikuje vzdušnou cestou s vysielačmi, ktoré zase komunikujú s centrálnym prepínačom operátora: počítačom. Ten zašle komunikáciu účastníkovi cez pevnú linku alebo cez iné vysielače.
Používateľ musí byť teda pri komunikácii v dosahu vysielača. Vysielač má obmedzený dosah a pokrýva iba vyhradené územie vo svojom okolí, ktoré nazývame „bunka“ (z toho je odvodený názov „celulárne siete“, ktorým sa často označujú mobilné siete). Na to, aby operátori pokryli čo najväčšie územie a umožnili používateľom telefonovanie v každom čase, musia rozmiestniť tisícky buniek. Každá z nich je vybavená anténami tak, aby sa bunky prekrývali a aby používatelia nikdy nestratili signál.
bunky v mestách, bunky na poliach
Veľkosť buniek záleží na viacerých kritériách, napríklad na type použitého vysielača, zemskom povrchu (rovina, pohorie, údolie…), oblasti rozmiestnenia (vidiecka oblasť, mestská oblasť…), hustote obyvateľstva atď. Veľkosť bunky obmedzuje aj dosah mobilného telefónu, pretože musí mať možnosť nadviazať spätnú väzbu.
Vysielač má na druhej strane obmedzenú kapacitu prenosu a dokáže naraz spracovať iba obmedzený počet prebiehajúcich hovorov. V mestách, kde je veľká hustota obyvateľstva a veľké množstvo prebiehajúcej komunikácie, je zvyčajne veľa buniek s malou rozlohou, ktoré sú od seba vzdialené iba niekoľko stoviek, ba dokonca desiatok metrov. V dedinách, kde je hustota obyvateľstva oveľa menšia, sú bunky omnoho väčšie a sú od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov, aj keď ich vzájomná vzdialenosť len zriedka prekračuje desať kilometrov.
Treba podotknúť, že čím nižší je výkon vysielačov, tým slabšie je pokrytie bunky. Znásobením počtu buniek sa zlepšuje kapacita siete na prenos hlasu či údajov, no potrebný je aj väčší počet vysielačov.
