komunikovanie pomocou vĺn


Hlasom komunikujeme tak, že hlasivkami vytvoríme mechanické vlny. Významní fyzici, napríklad Hertz, Tesla, Branly alebo Marconi, zistili, že pomocou elektromagnetických vĺn možno informácie prenášať vzduchom.

Pochopenie elektromagnetizmu viedlo na konci 19. storočia k ovládnutiu elektrickej energie a zaplneniu každodenného života umelými zdrojmi elektromagnetických polí (OEM).

jedna časť pásma: rádiové vlnenie
Na prenos informácií na diaľku je síce možné použiť rôzne typy OEM, no najviac používanými sú rádiové vlny, nazývané aj rádiofrekvencie. Ide o široké spektrum frekvencií od niekoľkých desiatok kilohertzov do 300 gigahertzov. Ku každému frekvenčnému pásmu v rámci spektra je priradené určité použitie. Účelom tohto rozdelenia je zabezpečiť každému používateľovi efektívne služby a vyhnúť sa ruchom medzi vysielaním a komunikáciou, nezasahovať napríklad do komunikácie medzi policajtmi či hasičmi, ktorí používajú špeciálne vysielačky.
Práve pochopenie rádiového vlnenia umožnilo zrod „bezdrôtových telefónov“, rádia, televízie a moderných foriem telekomunikácie: rádiových vysielačov, satelitného televízneho spojenia, mobilných sietí GSM…

 

ako sa informácie prenášajú rádiovými vlnami?
Základný princíp je jednoduchý. Vysielač na jednej strane „zakóduje“ správu zmenou amplitúdy alebo frekvencie vlnenia (na spôsob morzeovky). Prijímač nastavený na rovnakú vlnovú dĺžku na druhej strane signál zachytí, dekóduje a obnoví v želanej forme: zvuk, obraz, údaje…
Na tomto princípe fungujú všetky telekomunikačné systémy, od diaľkového ovládača v obývačke až po satelit. Na kódovanie elektromagnetických signálov, zlepšenie kvality, znásobenie množstva prenášaných informácií a zabezpečenie prenosu sa však, samozrejme, používajú čoraz zložitejšie technológie.